Nemotorný, s krátkymi nohami, mohutnou hlavou a malými očami. Krátky chvost, skrytý pod dlhou srsťou, zakrýva akékoľvek stopy svalovej hmoty alebo obrovských pazúrov siahajúcich až do 12 centimetrov. Takto poznáme pána našich lesov – medveďa. Rozprávajú sa o ňom legendy a je častým hrdinom rozprávok. V ľudových ľudových rozprávaniach sa mu pripisujú vlastnosti ako koňovitá noha a nemotornosť. Poďme zistiť, čo je v príbehoch o medveďoch pravda a čo fikcia.
Je pravda, že medvede sú blázni do medu?
Medvede sa živia všetkým, čo im les ponúka: malými zvieratami, žaluďmi a orechmi a rastlinami. Nebránia sa ani ničeniu vtáčích hniezd. Niektoré agresívne, krvilačné samce útočia na hospodárske zvieratá a diviaky. Pochutnávajú si aj na zdochlinách.
Medvede sú dobrí rybári. Ale ak nájdu hniezdo divých včiel, nikdy ho nenechajú na pokoji a vkradnú sa doň, aby sa pohostili medom. Ani tie najbolestivejšie včelie bodnutia do papule a nosa ich nezastavia. Spolu s medom zjedia aj včely a ich larvy.
Problém je v tom, že med má vysoký obsah kalórií a obsahuje veľké množstvo fruktózy, glukózy a sacharidov. Medvede toto všetko potrebujú na nahromadenie tuku pred zimným spánkom. Je teda len relatívne, že medvede možno nazvať sladkokyselými.
Je pravda, že všetky medvede majú konské nohy?
Medveďova nemotorná, kolísavá chôdza sa podobá pomalému prechádzaniu. Kráča s oboma labami naraz na jednej strane tela. Pätu laby vysúva von a špičku dovnútra, pričom sa opiera o celú nohu. Preto má prezývku „plochá noha“.
Je pravda, že medvede si v snoch cmúľajú labky?
V zime si medvede cmúľajú labky; to im pomáha prežiť zimu, pretože obsahujú veľa tuku. Každý to už počul. Zoológovia však majú svoju vlastnú teóriu. Počas hibernácie si medvede schúlia zadné labky pod seba a prednými si zakryjú tvár. Zrejme práve táto poloha zviedla poľovníkov, ktorí objavili brlohy so spiacimi medveďmi.
Vzhľad ich labiek po hibernácii s otrhanou kožou sa môže zdať zvláštny. Je to preto, že počas hibernácie im pod stvrdnutou vrstvou rastie nová koža a kvôli svrbeniu si klbkáči odhryznú odlupujúcu sa kôru.
Je pravda, že medvede sú veľmi nemotorné?
Medvede sa nazývajú nemotorné kvôli ich zvláštnej chôdzi. V skutočnosti, ako poznamenal prírodovedec, lovec a spisovateľ A. A. Čerkasov: „Často sa po neúspešnom výstrele medveď, ktorého zvuk strely doznieva, objaví pri nohách prekvapeného lovca.“ Pohyby medveďa sú ľahké a rýchle. Plíži sa ticho a opatrne a vrhá sa s ohromujúcou rýchlosťou.
Medveď môže pri behu dosiahnuť rýchlosť až 40 – 50 km/h. Beh do kopca sa mu však ľahšie vydáva ako z kopca vďaka predným nohám, ktoré sú kratšie ako zadné.
Je pravda, že všetky medvede hibernujú?
Celé leto a jeseň sa medvede pripravujú na zimný spánok. Jedia veľa a hltavo, pretože potrebujú nahromadiť tuk. Tieto tukové zásoby im pomáhajú prežiť do jari. Už na jeseň začnú hľadať miesto na brloh – dieru alebo prevrátený strom.
Predtým, ako sa medveď usadí, si zamotá stopy, kľukatí sa lesom a cvála pomedzi popadané stromy. Potom sa upokojí a zaspí. Ak si však počas leta nenahromadí dostatok tuku, zviera si neľahne a mení sa na nebezpečného a zlomyseľného tuláka. Najčastejšie títo tuláci uhynú od zimy a vyčerpania.
