Vedci tvrdia, že takmer každý trpí nejakou fóbiou. Zatiaľ čo niektorí ľudia sa boja uzavretých priestorov, tmy alebo hmyzu, iní zažívajú fóbiu spojenú so zvieratami.
Alektorofóbia
Tento nezvyčajný strach sa spája so sliepkami a kuriatkami. Človek sa však nemusí nevyhnutne báť kontaktu s hydinou. Dokonca aj video alebo fotografia kohúta ho môže vydesiť. Niektorí ľudia s alektorofóbiou neznesú pohľad na slepačie vajcia, perie alebo mäso. Táto duševná porucha postihuje dospelých aj deti.
Táto fóbia môže prameniť z detskej traumy spojenej so sliepkami. Môže tiež prameniť z desivých príbehov rozprávaných dospelými, ktorí tieto hororové príbehy používajú na to, aby odradili deti od kurníka. Niektorí ľudia sa hydiny boja zo strachu, že sa nakazia prenosnou chorobou.
Dorafóbia
Tento typ zoofóbie sa spája so strachom z dotyku zvieracej srsti. Ľudia, ktorí zažívajú tento strach, sa zvierat ako takých neboja. Boja sa dotýkať sa ich srsti, pretože veria, že by to mohlo spôsobiť nadmerný rast ochlpenia.
Dorafóbia neznesú pohľad na chlpaté mačky alebo psy. Taktiež pociťujú hrôzu pri pohľade na osobu, ktorá má na sebe kožušinu. Táto fóbia zvyčajne vzniká útokom zvieraťa. Niekedy sa však objaví bez zjavnej príčiny a postihnutý si nevie vysvetliť, prečo sa bojí pachu a pohľadu na kožušinu.
Lutrafóbia
Na prvý pohľad sa zvieratá ako vydra zdajú byť úplne rozkošné. Niektorí ľudia si však myslia opak. Boja sa, že tento cicavec ich zaútočí hneď, ako vstúpia do otvorenej vody. Táto fóbia ich spôsobuje, že sa vyhýbajú riekam a jazerám, a to aj v oblastiach, kde sa vydry nikdy nevyskytovali.
Niektorí lutrafóbi sa obávajú nielen vzhľadu zvieraťa a jeho potenciálnej agresie, ale aj vône, ktorú vydáva jeho koža. Táto fóbia sa zvyčajne vyvíja po nešťastnom stretnutí s vydrou. Napriek svojmu neškodnému vzhľadu môže tento predátor prejavovať agresiu, aj keď v sebaobrane.
Ailurofóbia
Väčšina ľudí si mačky spája s prítulnými a prítulnými domácimi miláčikmi, ktoré dokážu naplniť domov teplom a pohodlím. Ale ľuďom s ailurofóbiou stačí jediný pohľad na chlpaté zviera, aby ich to vyprovokovalo k panike. Niektorí trpiaci sa obávajú nepredvídateľného správania mačiek, zatiaľ čo iní sa boja, že sa od nich nakazia. Niektorí ľudia s touto poruchou majú strach výlučne z čiernych mačiek a odvolávajú sa na znamenia a povery.
Ailurofóbia sa vyvíja v dôsledku nešťastných interakcií s týmto zvieraťom alebo emocionálnej nestability. To znamená, že človek si môže vyvinúť desivý strach z mačiek len preto, že mu niekto povie strašidelný príbeh o tomto domácom miláčikovi.
Mottefóbia
Mnoho ľudí sa bojí hmyzu, ale len málo z nich pociťuje hrôzu pri pohľade na motýle. Motefóbia sa najčastejšie vyvíja u detí, ktorým sa vštepuje, že tento hmyz je nebezpečný. Existuje však veľa prípadov, kedy strach pretrváva aj v dospelosti. Ľudia s motefóbiou veria, že na nich motýle útočia, plazia sa po nich, trepocú krídlami a dokonca ich uhryznú.
Táto fóbia sa často vyvíja v dôsledku psychickej traumy v detstve alebo neočakávaného kontaktu s veľkým množstvom tohto hmyzu. Niektorí trpiaci priznávajú, že si po návšteve zooterárií alebo múzeí hmyzu vyvinuli strach z motýľov.
Pteronofóbia
Táto relatívne zriedkavá fóbia sa najčastejšie vyskytuje u žien, ktoré pri pohľade na perie pociťujú nevysvetliteľný strach. Tento strach si nemusí nevyhnutne vyžadovať priamy kontakt s vtákom; aj obyčajný perový vankúš môže vyvolať paniku.
Pteronofóbi nedokážu vysvetliť príčinu tohto strachu, pretože vedia, že perie samo o sebe je neškodné. Keď však uvidia zdroj svojho strachu, zažijú záchvat paniky sprevádzaný dusením a vracaním.
Pteranofóbia zvyčajne vzniká v detstve. Strach môže vzniknúť z niečoho tak neškodného, ako je šteklenie peria. Táto fóbia je však zvyčajne dôsledkom ornitofóbie – strachu z vtákov.
