V Rusi sa mená psov a mačiek tradične zakladali na osobnosti alebo vzhľade domáceho maznáčika. Môže ísť o bystrý čuch, hlasné štekanie, nadýchanú srsť alebo odvážnu povahu. Poďme zistiť, čo znamenajú najjednoduchšie ruské mená pre mačky a psy.
Bim
Meno Bim symbolizuje záľubu v pohybe a slobode. Prezývka získala popularitu po uvedení filmu „Biely Bim, čierne ucho“.
Bim je veselý, dôverčivý pes, oddaný svojmu majiteľovi. Je to rodinný pes, milujúci deti a disponujúci darom empatie.
Prezývka je vhodná pre čistokrvné aj nečistokrvné psy strednej veľkosti.
Murka
Murka je najbežnejšie meno pre mačky. Pravdepodobne pochádza zo slovies „purr“ a „murchat“, ktoré sú onomatopoické.
Chlpatú postavičku s týmto menom možno nájsť v mnohých literárnych dielach, detských piesňach a básňach. Slovo „murka“ bolo dlho bežným podstatným menom, ktoré označovalo akúkoľvek mačku.
Toto roztomilé meno sa najlepšie hodí pre prítulného a milého domáceho maznáčika.
Murzik
Jednou z najznámejších „samčích“ mien pre mačky je Murzik. Existujú dve verzie pôvodu tejto prezývky. Podľa jednej bola „murza“ najvyššou vrstvou turkickej šľachty, ekvivalentom kniežat v Rusi. Podľa druhej „murza“ v moskovských dialektoch znamenalo „flákač“ a sloveso „murzitsia“ v Tambove znamenalo „byť nahnevaný, byť zúrivý“.
Preto by prezývka Murzik vyhovovala mačke s charakteristickými škvrnami na tvári (akoby bola špinavá) alebo nezávislému a agresívnemu zástupcovi mačacej rodiny.
Chyba
„Zhuchi“ (malé chrobáky) boli malé čierne psy, ktoré nielen vzhľadom pripomínali chrobáky, ale mali aj obratnosť a vytrvalosť tohto hmyzu. Ich nepretržité štekanie pripomínalo obsesívne bzučanie.
Podľa inej teórie prezývka pochádza z francúzskeho slova „Julie“ (Zhulka). Ďalšia teória hovorí, že pochádza z poľského slovesa „zhuchit“ (vrhnúť sa alebo vrhnúť sa na niekoho).
Táto prezývka je ideálna pre domáce zvieratá s vyššie opísaným správaním, hoci v dnešnej dobe sa absolútne každý malý kríženec nazýva Zhuchka.
Lopta
Prezývka Šarik má najviac verzií svojho pôvodu:
- Prvý a najobľúbenejší je odvodený od slova „lopta“, pretože všetky šteniatka sú nadýchané, okrúhle loptičky.
- Druhé pochádza z poľského prídavného mena „shary“, čo znamená „sivý“.
- Tretia možnosť pochádza z prezývky „Cheri“, ktorú aristokrati nazývali svojimi štvornohými miláčikmi, a roľnícke deti si toto slovo osvojili a zmenili ho ruským spôsobom.
- Štvrtá verzia zahŕňa prechod podstatného mena „lopta“ na sloveso „šariť“ (hľadať) a rozšírenie tejto prezývky medzi policajnými psíkmi v cárskom Rusku.
V súčasnosti je táto prezývka bežným menom a označuje všetkých krížencov.
Barbos
Pred dvoma storočiami, vďaka románom o pirátoch a banditoch, boli zúrivé a divoké psy prezývané „Barbossovia“. Presne takúto postavu mal protagonista populárneho románu, španielsky kapitán Barbossa, ktorý bol známy svojou hustou bradou. Kapitánovo meno pochádza z latinského slova „barba“, čo znamená brada.
Prezývka získala širokú popularitu po vydaní komédie „Pes Barbos a nezvyčajný kríženec“. Chlpaté a zlé psy sa tak stali známymi ako Barbos.
Barsik
Zmenšené meno Barsik, ktoré sa stalo prezývkou pre domáce zvieratá, pochádza od snežného leoparda, najkrajšieho predstaviteľa čeľade mačiek.
Toto meno by bolo vhodné pre lovcov milujúcich slobodu, ktorí si užívajú aktívne hry a opaľovanie. Iba mačky s nezávislou povahou, ktoré sú obzvlášť milované svojimi majiteľmi, majú právo nosiť meno dané na počesť divokého príbuzného.
Tuzik
Ruskí šľachtici radi trávili večery hraním kariet a hladkali si psa, ktorý im odpočíval v náručí. Ako je dobre známe, najdôležitejšou hracou kartou je eso. Preto sa stalo bežným, že „smotánka spoločnosti“ svojich obľúbencov nazývala „Tuziki“, čo je zdrobnenina slova „tuz“ (prízvuk).
Prezývka je najvhodnejšia pre neškodné malé domáce psy, ktoré sú pripútané k svojmu majiteľovi a milujú tráviť čas v jeho náručí.
Poklad
Meno psa Trezor má francúzske korene. Slovo „trezor“ sa prekladá ako „poklad“. Iní lingvisti sa domnievajú, že meno pochádza zo staroslovanského slova „trevzor“, ktoré znamená „jasnovidný“, „majúci tretie oko“ alebo „hľadiaci tromi očami“.
V Rusi sa toto meno dávalo strážnemu psovi, ktorý vynikal v strážení domu a spoľahlivo chránil majetok majiteľa pred zlodejmi. Aj dnes sa táto prezývka dokonale hodí k impozantnému strážnemu psovi.
Mukhtar
V roku 1965 bol uvedený film „Poď ku mne, Mukhtar“, v ktorom hrali Jurij Nikulin a nemecký ovčiak Dyke.
Príbeh o menovaní psa vo filme znie takto: scenárista Israel Metter pri návšteve Leningradského múzea kriminálneho vyšetrovania uvidel plyšového psa menom Sultan, ktorý slúžil v polícii 10 rokov a podieľal sa na zatknutí viac ako tisíc zločincov.
Izrael Mojsejevič sa rozprával s legendárnym psím partnerom, majorom vo výslužbe Bushminom, a inšpirovaný tým, čo počul, napísal príbeh, ktorý neskôr režisér Semjon Tumanov sfilmoval.
Metter zmenil psovi meno na meno, ktoré znelo podobne ako jeho pôvod – Mukhtar. Slovo „mukhtar“ sa prekladá z arabčiny ako „vyvolený“ a z turečtiny ako „náčelník, dozorca“.
Po úspechu filmu sa meno Mukhtar stalo najpopulárnejším v ZSSR. Bolo by ideálne pre služobné a strážne psy s ich impozantným vzhľadom a silným charakterom.
