Už nikdy si nekúpim zvieratá na vtáčom trhu: Ako sme dostali prasa s prekvapením

Ako dieťa som rád chodil s mamou na vtáčí trh. Kupovala krmivo pre ryby a kanáriky a ja som obzeral zvieratá na predaj. Myši, škrečky, morčatá... V samostatnej časti boli roztomilé mačiatka a tam, na lavičke, obklopený potenciálnymi kupcami, chovateľ chlpatých čau-čau ponúkal lacné nevyžiadané šteniatka. Pre mňa „vtáčí trh“ predstavoval príležitosť vybrať si domáceho miláčika, získať od predajcu rady a tipy na starostlivosť a kŕmenie a – čo je pre mnohých asi dôležité – zaplatiť výrazne menej ako v obchode so zvieratami alebo u chovateľa.

Za „živý darček“ na vtáčí trh

Môj syn si už dlho pýtal mačiatko, alebo ešte lepšie šteniatko. Ale na rodinnej porade sme sa rozhodli začať s morčaťom. Rozhodli sme sa ísť do obchodu s domácimi zvieratami. Bol tam väčší výber a nižšie ceny, najmä preto, že sme si hneď potrebovali kúpiť klietku, rôzne kŕmidlá a napájačky, búdku a ďalšie potrebné veci. Toto je miesto, kde predávajú domáce hlodavce. Na rozdiel od obchodov s domácimi zvieratami zo sovietskej éry sa tu neuveriteľne rozšírila ponuka dostupných druhov zvierat.

Predtým bol výber obmedzený na škrečky – albínov s červenými očami, biele myši a morčatá s hladkou srsťou. Obzvlášť šťastní kupujúci dokázali nájsť džungarské škrečky a činčilu – to bola fantázia! Ale potom sa mi rozšírili oči: nikdy som nevidel taký obrovský výber morčiat sám!

Himalájske, peruánske, americké, habešské – vystavených bolo toľko plemien a ja som si jednoducho nevedela spomenúť na väčšinu ich názvov. Obzvlášť ma zaujali tie dlhosrsté, také roztomilé, chlpaté stvorenia... Rozhodli sme sa však pre krátkosrsté zviera kvôli ľahšej úprave srsti.

Dovolili mi držať jedno z prasiat. Bolo také bacuľaté a skákavé, tak sladko pradeli a pišťali a jej telíčko sa mierne triaslo, že som sa do nej okamžite zamilovala. A tak to bolo, náš „živý darček“! Predavačka nám oznámila, že je to samička, má len 10 týždňov. „Vezmeme si ju!“ rozhodli sme sa.

Uplynul mesiac

Myslela som si, že negatívne recenzie o vtáčích trhoch píšu chovatelia, ktorí čelia tvrdej konkurencii zo strany predajcov „vtáčích“. Hovoria, že by mohli dokonca podstrčiť choré zviera. Ale nevyberala som si so zatvorenými očami: jej nos a uši boli čisté, srsť lesklá a jej korálkové oči sa trblietali. Drobček bol tiež bacuľatý – v porovnaní s ostatnými zvieratami v klietke bol najbacuľatejší. Pravdepodobne má rád jedlo. A dobrá chuť do jedla je znakom toho, že so zvieratkom je všetko v poriadku.

Prasiatko sme pomenovali Plusha. Za štyri týždne sa takmer zdvojnásobilo – vyrástlo ako jarná rolka. Samozrejme, zjedlo toho toľko! Všetko bolo skvelé, až na jednu vec: Plusha nemala veľmi rada, keď ju niekto držal na rukách – snažila sa za každú cenu vyhnúť blízkemu kontaktu. No nič, budeme ju musieť sledovať, ako tak nežne drží v drobných prštekoch kúsok mrkvy alebo obilnú tyčinku.

Nemôže byť!

Prešlo ďalších desať dní a ja som si začala všímať, že prasiatko sa čoraz viac snaží schovať do hniezda a stáva sa menej aktívnym. Ale keďže jej chuť do jedla sa nezmenšila, ba dokonca sa zvýšila, rozhodla som sa, že je priskoro na obavy. Možno sme ju len prekŕmili? Bol čas schudnúť? Alebo by som sa mala poradiť s veterinárom? Áno, pôjdem; zajtra ju pôjdem pozrieť.

Ale moje plány sa nemali naplniť. Keď som išiel vybrať Plushu z klietky, neveril som vlastným očiam: v sene sa pobehovali ľudia, o ktorých som si myslel, že sú to červenobiele škrečky! Bol to žart? Pozrel som sa bližšie: áno, boli to dve malé morčatá – Pljuškine mláďatá. Musela porodiť, kým sme spali. A ako vieme, mláďatá morčiat sa, na rozdiel od škrečkov a potkanov, rodia s kožušinou.

Aké prekvapenie! Nikdy by som si nepomyslel, že sa niečo také môže stať štvormesačnému zvieraťu. Ukazuje sa, že morčatá dospievajú veľmi skoro a ak nie sú včas oddelené od klietok, môžu mať vrhy už v takom mladom veku. Ani sme si nevšimli, že je gravidná, pretože sme ju ani nebrali do náručia, pretože sme si mysleli, že je len tučná. Tak sme si kúpili jedno a teraz ich máme tri. Je čas stať sa aj ja predavačom v stánku s vtákmi.

Namiesto doslovu

Môj syn nás, samozrejme, požiadal, aby sme si nechali Plushove mláďatá, ale rozhodli sme sa, že nebudeme zakladať farmu pre morčatá. Dospelé prasiatka sme rozdali priateľom. Už nebudem kupovať zvieratá na vtáčom trhu – ktovie, aké prekvapenie nás môže čakať nabudúce. Čo ak napríklad z roztomilého malého jašteričky vyrastie hrozivý aligátor?