Niektorí považujú leňochoda za najpomalšie zviera na svete. Veľa spí, málo sa hýbe a jeho názov hovorí sám za seba. Ale medzi obyvateľmi našej planéty existuje veľa tvorov, ktoré mu môžu konkurovať, čo sa týka pokojného tempa. Pozrime sa na 7 najlenivejších zvierat.
Koala
Koaly majú metabolizmus takmer polovičný v porovnaní s väčšinou cicavcov. Zvyčajne vedú sedavý spôsob života, niekedy zostávajú nehybné 16 – 18 hodín denne. V prípade potreby však tieto zvieratá vedia zbehnúť, skákať zo stromu na strom a dokonca aj plávať. Najvyššia rýchlosť, ktorú dokážu dosiahnuť pri lezení na strom, je približne 447 centimetrov za sekundu.
Koaly vo všeobecnosti nemrhajú energiou na agresiu. Sú to však samotárske zvieratá a keď samec stretne súpera, najmä počas obdobia párenia, môže dôjsť ku krvavému boju.
Koala uniká vysokým teplotám tým, že sa drží kmeňa stromu. V horúcom počasí má tendenciu liezť na akáciu – najchladnejší strom, aký existuje.
Galapágska obrovská korytnačka
Tento plaz je najväčšou žijúcou suchozemskou korytnačkou na planéte, známou aj ako slonia korytnačka. Je pôsobivá, váži 300 kg a dosahuje výšku 1 m s priemerom panciera približne 1,5 metra.
Počas denného svetla sa korytnačky ukrývajú v kroví a zriedka opúšťajú svoj úkryt. Iba za súmraku sa odvážia von, ale ich ťažké panciery, veľká hmotnosť a krátke, stĺpovité nohy im bránia v pohybe. Počas obdobia dažďov a sucha môžu tieto korytnačky migrovať z jednej oblasti do druhej. Vtedy sa tieto samotárske zvieratá zhromažďujú v skupinách po 20 – 30 jedincoch, ale aj v rámci skupiny spolu málo interagujú a zostávajú samotárske.
Záhradný slimák
Slimák je jedinečný tvor chránený ulitou. Môže žiť nielen vo voľnej prírode, ale aj v domácnostiach. V záhradách ho možno nájsť na chrene, reďkovke, kapuste a niektorých iných zeleninových plodinách. Živí sa predovšetkým zhnitými časťami, ale môže poškodiť aj zdravé rastliny.
Slimáky sa na planéte objavili približne pred 600 miliónmi rokov, čo z nich robí jedných z najstarších obyvateľov Zeme. Plne si zaslúžia povesť jedných z najpomalších tvorov – v priemere prejdú 7 centimetrov za minútu a ich maximálna rýchlosť je 1,3 centimetra za sekundu.
Lenivosti
Koruny stromov slúžia leňochodom ako domov aj bohatý zdroj potravy, ale hrubé listy sú málo výživné a majú nízky obsah kalórií. Ich trávenie trvá telu približne 90 hodín. Kvôli zlej strave a pomalému tráveniu je metabolizmus zvieraťa spomalený, čo ho núti žiť v neustálom stave úspory energie.
Leňochody spia 15 hodín denne, ale aj keď sú hore, uprednostňujú režim spánku. Keď sa pohybujú, robia tak veľmi pomaly, priemernou rýchlosťou 3 cm za sekundu, pričom za deň prejdú maximálne 20 m, niekedy „zrýchlia“ na 240 km/h.
Lamantíny
Títo očarujúci obri zaujmú svojou miernou povahou a zvedavosťou. Tieto veľké vodné živočíchy trávia väčšinu svojho života buď spaním, alebo kŕmením. S hmotnosťou medzi 400 a 550 kg nie je prekvapením, že sú nemotorní a pomaly sa pohybujú, dokážu plávať rýchlosťou iba 5 – 8 km/h.
Lamantín sa nikdy neodváži na pevninu; celý svoj život trávi v plytkých pobrežných vodách zálivov, zátok, riek a jazier, kde odpočíva blízko dna a občas vystrčí hlavu nad hladinu, aby sa nadýchol. Niekedy môže natiahnuť prednú polovicu tela vrátane hlavy na pláž a spať tam mnoho hodín.
Arizonská Gila príšera
Ide o druh jedovatej jašterice, ktorá dosahuje maximálnu dĺžku tela 60 centimetrov, pričom chvost tvorí 20 % jej celkovej dĺžky. Jašterica druhu Gila váži 350 až 700 gramov. Vo voľnej prírode sa kŕmi zriedkavo, približne 5 až 10-krát do roka, takže sa o korisť často nezaujíma.
Jašterica jašterovitá má nízky metabolizmus. Je to jedna z najpomalších jašteríc, pohybuje sa rýchlosťou 667 cm za sekundu. Toto jedinečné zviera trávi až 98 % svojho života pod zemou, pričom približne 180 hodín ročne venuje hľadaniu potravy a rozmnožovaniu.
Proteus európsky
Tento vzácny druh chvostnatého obojživelníka žije v úplnej tme v chladných jaskynných bazénoch pri teplotách okolo 10 °C. Proteus nemá vyvinuté zrakové orgány, ale dokáže vnímať svetlo celým povrchom tela. Proteus sa dožíva priemerného veku 70 rokov, ale občas sa vyskytnú aj storočné jedince.
Európske šupinatobé obojživelníky prakticky nepotrebujú žiadnu potravu ani pohyb. V priemere sa tieto obojživelníky počas takmer siedmich rokov pozorovania presunuli o 10 metrov. Ich pohyby súvisia iba s obdobím párenia, ktoré nastáva raz za 12 rokov. Zvyšok času nemusia vynakladať energiu: nelovia; chytenie jediného červa stačí na uspokojenie ich hladu na dlhý čas.
